10.08.2011 [21:15], Twilly, Poezie, komentováno 6×, zobrazeno 196×

Ďalší pokus o poéziu...
Otázniky
Prečo máš oči ako uhlíky, ktoré ma spália do tla?
Prečo som dnes tvoje ústa na pol ceste stretla?
Prečo sú tvoje ruky chladnejšie než ľad?
Prečo si doteraz nepovedal, že ma máš rád?
Kladiem si otázky a dívam sa ti do duše.
Odpovieš? Odtajníš? Alebo ako sen, potupne odklušeš...
Tam, kde slnko nesvieti,
Kde nie je priestor pre smeti...
Kde nie je priestor pre nás dvoch...
Otázky letia do neznáma,
S otáznikom si pripadám ako stará známa,
Nie, zase to necháš všetko len spať,
Neodpovieš a odídeš. Ako vždy... raz možno snáď...
Prečo??? Nie... mávnem rukou len,
Získať od teba odpoveď, to by bol snáď sen,
Ostaň taký aký si bol doteraz ,
Nezlomný, žhavý, chladný... všetko nadoraz!
Horiacu vatru v nás schladí štipľavý samoty mráz...
4) eMuska (12.08.2011 12:05)
srrrrrrrrrrrrrrrrrp! som scela voľačo ale vyfučalo po "odtajníš". zraky, šak voľaktoré spojenia priam skvosty neuveriteľné! dokonalosť sama stelesnená zmestená do článku jemného vánku a...
a mne zas hrabe. super. krásna báseň, tešujem!
6) Astrid (15.08.2011 20:45)