11.12.2011 [08:00], Twilly, Poezie, komentováno 2×, zobrazeno 111×

Keď sa niečo nepodarí, je lepšie vstať z prachu a oprášiť sa, než ho ostať hltať... minimálne nebudem mať plné ústa prachu...
Svet prichádza o sny, keď sa nové rodia
Prichádzajú na zem, za ruku nás vodia
Neprídeme o ne, nikdy neodídu
Všade si nás nájdu, len vystihnúť tú chvíľu
Svet prichádza o sny a my spolu s nimi
Priľahla nás ťažkosť, cítime sa vinní
Priamo na bedrá mi celé nebo padá
Keď sa z prachu zdvihnem, budem sa mať rada
Ja to viem, že budem, nezostanem v rohu
Utiahnutá v kúte, pohľad smerom dolu
Zdvihnem oči k nebu a poprosím o sny,
Ktoré neodídu, keď sa človek zasní
Jeden malý sníček, Bože zošli ku mne
Budem si ho chovať, ako niečo cenné
Nedám ho nikomu, budem si ho chrániť
Vysnívam si hradbu a budem ho brániť.
Do posledného muža, do poslednej kvapky
Ostane mi nádej, hoc je život vratký
Raz je všetko krásne, inokedy zase
Spadne aj hrad z piesku, v celej svojej kráse
Treba veriť na sny, viem to, stále verím...
Veriť neprestanem a preto sa škerím,
Vyplačem si oči a nasadím úsmev,
Ktorým si vysnívam pre seba nový sen...
2) Stebluska17 (11.12.2011 14:47)
Tak tohle byla nádhera!
Neuvěřitelně nádherné, přesné, prostě úžasné!